V čase keď na dennej báze umierajú desiatky ľudí je to, že na COVID 19 umrela jedna žena, sedemdesiatnička, úplne bežná súčasť reality. Bohužiaľ aj tej našej.
Nedávno umrela Mária. Naša Marienka. A možno sa tak v skutočnosti nevolá, a je to Anna alebo iné meno ktoré sa pred viac ako siedmimi desaťročiami bežne dávalo. Podstatný je príbeh, ženy, ktorá po tom ako sa celý život starala o každého a všetkých a najviac o svoje potomstvo, sama sa ochrany v čase keď to potrebovala nedočkala.
Máriinu tvár by ste mohli nájsť v slovníku pri slovnom spojení milujúca matka a možno aj pri slovnom spojení opičia láska alebo fráze: „celá by sa rozdala“. Jej priateľky vravievali, že ona toľko rozdáva, že sama nikdy nemá a keď raz umrie ani na pohreb nebude mať odložené. Asi tomu aj tak bolo. Do poslednej chvíle kým ju pred približne rokom neparalyzovali náhle zdravotné problémy, riešila všetkých a všetko, nezabudla na jediné narodeniny alebo meniny, nevynechala jediný pohreb známeho, či kolegu a so svojou povestnou energiou valcovala všetkých okolo seba.
Približne rok sa však písala kapitola jej života ktorá bola veľmi smutná. V prvej vlne korony náhle zdravotné problémy, ktoré ju na dlhé týždne uväznil v nemocnici. Priatelia a kolegyne, ktoré pravidelne napriek pokročilému veku navštevovala márne vytáčali jej telefónne číslo, telefón viac nemala. Potomkovia na otázky odpovedali, že telefón nemá, lebo vyvoláva bludy.
Po prepustení z nemocnice izolácia pokračovala, telefón jej nevrátili a všetci márne čakali na jej telefonát k meninám či narodeninám. Ak sa niekomu podarilo v čase dočasného zlepšenia epidemiologických opatrení ju zahliadnuť, javila sa v relatívne dobrom zdraví a trápila ju len samota. A to že nemá telefón.
Korona všetko zmenila. Ona pevne pripútaná doma, bez kontaktu s okolím, všetci čo ju mali radi v strese, že nevedia čo s ňou je. Ani blízki rodinní príslušníci neprenikli cez hradbu, ktoré potomstvo okolo nej vystavalo. Nie len fyzicky neboli vítaní, boli vymazaní z jej života. Nebol umožnený žiaden kontakt, bola sama.
Zlý pocit pocit z tohto príbehu umocňujú príbehy seniorov, ktoré sa vyskytujú v mediách. Príbehy, v ktorých seniorov izolovali a psychicky týrali v čase korony ich najbližší. Klasické príznaky? Izolácia od okolia, deptanie, že nikomu na nich nezáleží, zanedbávanie. Nevieme, aká bola posledná kapitola Máriinho života možno ju naozaj jej zdravotné problémy premenili na problémovú agresívnu osobu a preto zakázali jej najbližší kontakt s okolím, už to žiaľ ale nezistíme.
V posednej dobe sa Mária dostala do starostlivosti profesionálov, jej zdravotný stav bol natoľko zhoršený, že tí čo ju nevideli, len ťažko chápali. Bola to však úľava. Aspoň ju dostaneme k telefónu a vieme, že je o ňu postarané. Snáď sa čiastočne zotaví a možno o pár týždňov už bude organizovať svojich nových spolubývajúcich na aktivity, tak ako by to nepochybne robila pred rokom.
Toho sme sa však nedočkali. Po pár týždňoch v profesionálnej starostlivosti prišla správa, že Mária má COVID. A z tejto poslednej rany osudu sa už nespamätala.
Mária veľmi prežívala posledné rozlúčky. Nikdy žiadnu nevynechala, no vlastnú mať kvôli opatreniam nemôže, hoci ľudí, ktorí na ňu budú doma myslieť je toľko, že by poľahky zaplnili obecný cintorín.
A prečo to píšem? Lebo Mária si zaslúži rozlúčku aspoň takto. Pretože si chcem zapamätať, že ak ti seniora o ktorého sa bojíš nedajú k telefónu príbuzní 100 krát, zavolaj 101 krát, napíš mu list dožaduj sa kontaktu. A v neposlednom rade preto, že sa neviem striasť pocitu, že ten príbeh mohol byť iný, dlhší ak nie krajší ak by sa všetci zamestnanci profesionálnej ustanovizne ktorá jej poskytovala starostlivosť zaočkovali.
Nikdy si neprestanem vážiť ťažkú prácu, ktorú zamestnanci v zdravotníctve a sociálnych službách vykonávajú. Obnáša však aj ďalšiu veľkú zodpovednosť, povinnosť chrániť bezbranných klientov/pacientov. Prosím, ak pracujete so seniormi nechajte sa zaočkovať. Lebo či je to Mária, Anna alebo Marta. Nezaslúžia si aby ich život skončil skôr ako je nutné a keď sa zaočkujete vy oni sú viac v bezpečí.
Svet bez Márie je jednoznačne horšie miesto a mne je to ľúto.
Záverom by som chcela možno kontroverznú otázku, pre zdravotníckych a sociálnych pracovníkov pracujúcich so seniormi, odmietajúcich sa zaočkovať, ale vskutku chcem len vedieť ako sa veci majú: Neobávate sa, že svojich klientov nakazíte? Ak ste niekoho nakazili cítili ste sa zodpovední?
Som lietadlo 